Príchod jesene je spojený s osevom ozimných obilnín. So samotným osevom a založením týchto porastov je spojených niekoľko operácii, ktoré musia farmári zvládnuť bez zaváhania.
Ako prvé musia poľnohospodári zvoliť pestovanú plodinu, z ozimných obilnín majú na výber ozimnú raž, ktorá sa môže využívať na kŕmne účely pre hospodárske zvieratá vo fáze klasenia, alebo neskôr vo fáze mliečno-voskovej zrelosti na siláž pre BPS (bioplynové stanice), či klasicky v plnej zrelosti na zrno. Ozimný jačmeň sa vo väčšine prípadov používa na kŕmne účely, no v súčasnosti sú vyšľachtené aj ozimné odrody, ktoré dosahujú sladovnícku kvalitu. Tvrdé pšenice volia tí farmári, ktorí majú vytvorené podmienky na skorý zber, prípadne dosušenie, nakoľko jediné využitie tejto komodity je produkcia semolinovej múky, kto-
rá musí spĺňať najvyššie kvalitatívne parametre. Na kŕmne účely sa pestuje aj tritikale (kríženec medzi pšenicou a ražou), ktoré dokáže vytvoriť slušnú úrodu. Klasické „mäkké“ pšenice využíva ľudstvo od nepamäti, hlavne na: kŕmne účely, potravinárske účely, priemyselné účely ale aj množenie osiva. Okrajovým artiklom je aj pšenica špal- dová, pestovaná hlavne v ekologickom poľnohospodárstve, kvôli nenáročnosti na živiny. Fenoménom posledných rokov je jesenná sejba jarného jačmeňa, spravidla čo najneskôr ako to podmienky dovoľujú.
OISVO
Aj samotné osivo rozdeľujeme do určitých skupín, či tried. Hybridné odrody vznikli krížením medzi otcovskou a materskou líniou, z ktorej vznikla hybridná F1 generácia, ktorá pri ďalšom použití (presievaní) stráca požadované vlastnosti a kvality. Teda hybridné osivo sa môže použiť len raz. Naopak líniové odrody nepociťujú silne negatívny efekt pri opakovanom použití (presievaní). Odporúča sa však používať originálne certifikované osivo od osivárskych spoločností, ktoré je schválené ÚKSÚP-om. Takéto osivo má väčšinou stupeň množenia C1. Z takéhoto osiva si vie farmár vyrobiť pre nasledujúci rok tzv. farmárske osivo, ktoré má označenie stupňa množenia C2. Aj takéto osivo však podlieha určitým legislatívnym zákonitostiam, ako napríklad oznámenie o použití farmárskeho osiva, ktoré farmár zasiela na družstvo REMUNA – družstvo vlastníkov odrôd. Za použitie farmárskeho osiva z právne chránených odrôd sa platí poplatok. Osivárske spoločnosti pracujú pri množení osív so stupňami množenia E (elita) a SE (super elita).
Osivo určené na sejbu je vytriedené – bez úlomkov, pliev, malých zŕn (majú slabšiu klíčivosť), burín a iných prímesí. Takéto osivo je morené chemickými látkami proti hubovým chorobám, prípadne škodcom a do moridla môže byť pridaná aj iná pod- porná látka. Farmár teda používa „Cé jednotku“, ktorá je už namorená od osivárskej spoločnosti alebo „Cé dvojku“ (farmárske osivo), ktoré si musí namoriť sám alebo prostredníctvom firiem disponujúcich mobilnými moričkami osiva. Účinnými látkami sú napríklad: Difenoconazole, Fludioxonil alebo Tebu- conazole. Aby sa chemicky ošetrené osivo odlíšilo od neošetreného, má väčšina mo- ridiel jasne červenú farbu a namorené zrno je červeno-ružové.
AGROTECHNIKA
Pred sejbou je potrebné vytvoriť kvalitné osivové lôžko, ktoré zaručí rýchly štart obilniny a vyrovnanosť porastu. Do zimy by mala byť rastlina dostatočne vyvinutá aby dokázala prežiť silné mrazy. Základnou operáciou pred výsevom ozimných obilnín je spravidla plytšie spracovanie pôdy (obilniny korenia plytko) diskovým podmietačom alebo radličkovým kypričom. Aplikácia maštaľného hnoja a následná orba je u obilnín skôr výnimkou ako pravidlom. Následne je pozemok urovnaný kompaktorom, pred ktorým bolo na pozemok rozhodené základné hnojivo. Hnojivo je možné aplikovať aj priamo „pod pätu“ k osivu počas sejby. Hustosiate obilniny, tak ako sa správne nazývajú, sa sejú spravidla na medziriadkovú vzdialenosť 12,5 cm. Výsevok je väčšinou 3,5 – 5,0 MKS/ha (miliónov klíčivých semien), čo zodpovedá zhruba 180 – 220 kg/ha podľa HTZ (hmotnosť tisíc zŕn). Pri hybridných osivách je výsevok rapídne menší a to cca 1,5 MKS, čiže 60-80 kg/ha. Hybridné odrody sa vyznačujú vysokou tvorbou odnoží (až 15 na jednej rastline) a väčšou odolnosťou vočisuchu. Cenovo sa však pohybujú na vyššej úrovni ako líniové odrody. Nové trendy v poľnohospodárstve prajú inovatívnym technológiám a to konkrétne priamej sejbe (do strniska predplodiny alebo medziplodiny bez prípravy pôdy) alebo minimalizačným opatreniam – sejba priamo do strniska sóje so sejačkou s prípravou pôdy.
Sejba daných plodín postupuje nasledovne: 1. ozimná raž, 2. ozimný jačmeň, 3. ozimná tvrdá pšenica, 4. ozimné tritikale, 5. ozimná mäkká pšenica (a špalda), 6. jarný jačmeň. Hlavne pri ozimnej mäkkej pšenici je dôležité prispôsobiť odrodu termínu sejby, nakoľko ak farmár seje pšenicu po kukurici napríklad v decembri, je vhodné použiť presievkové odrody, ktoré vytvoria dostatok odnoží v jarnom období.
VÝŽIVA
Obilniny môžeme rozdeliť z hľadiska výživy na menej náročné alebo viac náročné. Medzi menej náročné patria jačmeň ozimný, pšenica ozimná kŕmna, pšenica špaldová, raž ozimná. Náročnejšie sú potravinárske pšenice a tvrdé pšenice. Z hľadiska predplodinovej hodnoty poznáme dobré predplodiny, alebo zlepšujúce predplodiny (repka olejná, kukurica, sója) a menej vhodné predplodiny (obilniny, slnečnica). Tieto faktory musíme zohľadniť pri výžive, ktorá zväčša pozostáva zo základného hnojenia živinami N, P, K, prípadne len z aplikácie maštaľného hnoja (MH). Hodnota MH je v poľnej výrobe nevyčísliteľná, no netreba zabúdať na fakt, že väčšina živín zabudovaných v tomto hospodárskom hnojive je v organickej forme, ktorá je pre rastliny neprijateľná a musí byť mineralizáciou premenená na anorganickú formu. Tento proces zabezpečujú pôdne baktérie. Obilniny veľmi dobre reagujú na hnojenie fosforom a vápnikom, ktoré zabezpečujú správny vývoj koreňovej sústavy a v jarnom období aj tvorbu klasu. S dusíkatou výživou je potrebné zaobchádzať opatrne, nakoľko je nežiadúce, aby v jeseni rastliny vytvorili veľkú nadzemnú časť, ktorá je náchylná na vymrznutie. Potrebné množstvo dusíka rastlina prijíma zo zásoby semena a z doplneného N pred sejbou (10-20 kg N/ha). Pšenice vyššej kvality odporúčame hnojiť aj sírou, ktorá je esenciálna pre tvorbu lepku a bielkovín v zrne. Nakoľko je síra mobilným prvkom a hrozí jej vyplavenie z pôdneho profilu, je vhodné ju dodávať priebežne počas vegetácie, teda aj pred sejbou, aj na jar počas regenerácie porastov.
OCHRANA
V jesennom období je tlak chorôb na porasty obilnín nižší, preto sa spravidla neošetrujú. Výnimku môže tvoriť tvrdá pšenica, ktorá je náchylnejšia počas vlhkej a teplej jesene na múčnatku trávovú. Ošetrenie sa vykonáva aplikáciou fungicídneho prípravku, kedy je teplota vzduchu nad +10 °C (ú.l. Fenpropidin, Prothioconazole, Tebuconazole,…). Herbicídnu ochranu vykonávajú farmári väčšinou v jarnom období, no najnovšie trendy dávajú do popredia práve jesennú aplikáciu. Dôvody sú jednoduché – v jesennom období majú farmári viac času na chemické ošetrenie a meniaca sa klíma a teplé počasie umožňujú vstupovať do poľa aj v neskorších mesiacoch. Jesenné herbicídy môžu mať kontaktný aj pôdny (reziduálny) účinok, teda pôsobia aj na ďalšie nezasiahnuté klíčiace buriny (ú.l. Diflufenican, Florasulam, Flufenacet, Chlorotoluron,…). Ďalšími výhodami jesennej aplikácie je vyššia účinnosť herbicídov aj na odolnejšie buriny, potlačenie burín už od začiatku vegetácie a zamedzenie konkurencie o živiny, jesenné herbicídy sú šetrnejšie k ošetrovanej plodine v porovnaní s jarnými. Spektrum burín môže byť pomerne široké, najčastejšie sa jedná o fialky, pakosty, veroniky, hviezdice, lipkavce ale aj niektoré trávy: metlička, stoklas alebo lipnica ročná.
Najdôležitejšia je ochrana skoro zasiatych obilnín – tvrdé pšenice a jačmene proti prenášačom viróz. Vzhľadom na teplý priebeh jesene je bežné, že sú vošky a cikády aktívne aj v novembri a cicaním na virulentných (vírusom napadnutých) rastlinách prenášajú vírus na okolité zdravé jedince. Vírusom napadnutá rastlina sa už nevie vyliečiť a neprinesie požadovanú úrodu. Ako účinné látky sa používajú väčšinou syntetické pyretroidy (Deltamethrin, Cypermethrin, Gamma-cyhalotrin,…).
