Predsejbová príprava pre repku olejnú sa začína podmietkou, ktorá zabezpečuje nielen zapracovanie pozberových zvyškov po predchádzajúcej plodine, najčastejšie po obilninách, ale podmietkou zintenzívnime rozvoj pôdnej mikroflóry, ktorá je mimoriadne prospešná pre rozklad a uvoľňovanie živín z organických foriem. Zároveň touto operáciou docielime zníženie zaburinenosti pozemku. Pred samotnou podmietkou je vhodné aplikovať na strnisko dusíkaté hnojivo, aby sme znížili pomer C:N a naštartovali proces mineralizácie. Na tento účel sa väčšinou používa hnojenie močovkou alebo hnojovicou. Z priemyselných hnojív sa najčastejšie využíva LAD 27 v dávke 100 kg/ha.
Základné obrábanie pôdy sa vykonáva 2 až 4 týždne pred založením porastu. Tento termín sa určuje od zberu predplodiny, ktorý je naprieč výrobnými oblasťami na Slovensku odlišný. Keďže repka olejná je plodina, ktorá vytvára mohutný kolovitý koreňový systém, najvhodnejšou agrotechnickou operáciou je stále orba. Orba sa vykonáva do hĺbky minimálne 25 cm a je dôležité zabezpečiť zapracovanie všetkých pozberových zvyškov a vzídených burín. Po orbe, keď je pôda dostatočne uľahnutá, nasleduje predsejbové kyprenie. Na túto operáciu sa najčastejšie používajú kompaktory, prípadne smykobrány na ľahších pôdach, ktoré pôdu vyrovnajú, rozdrvia pôdne agregáty, a nakoniec ju utužia a pripravia na sejbu. V suchých oblastiach sa odporúča využívať minimalizačné technológie kvôli zadržaniu pôdnej vlahy. Klíčenie repky olejnej prebieha za pomoci rosy, povrchovej vody a dažďa, preto je dôležité zvoliť správne agrotechnické operácie, aby sme neboli odkázaní len na zrážkovú vodu, ktorá po založení porastu často chýba.
Pred samotnou sejbou si každý farmár musí ujasniť, čím bude v danom roku hnojiť. Z hľadiska efektivity spôsobu aplikácie základného hnojenia najlepšie vychádza hnojenie pod pätu, no v prípade, že poľnohospodár nedisponuje takouto technikou, je potrebné rozhádzať ho na široko a plytko zapracovať do pôdy. Repka olejná má vysoké nároky na živiny, a preto je dôležité vybrať správne základné hnojivo. Primárnou živinou základného hnojenia je práve fosfor, ktorý zabezpečí rast koreňového systému, správne fungovanie energetického metabolizmu a efektívny príjem dusíka z ďalšieho hnojenia. Okrem fosforu by základné hnojivo malo obsahovať aj iné prvky, ako je napríklad vápnik, ktorý uľahčuje prienik koreňovej sústavy cez orničný profil pôdy a rozvoj koreňového vlásnenia. Olejniny spotrebujú počas svojej vegetácie veľké množstvo síry, a preto sa odporúča hnojiť sírou už pri základnom hnojení. V našich pôdach je obsah draslíka v dobrej zásobe, avšak ak je na danej parcele jeho obsah nedostatočný, tak je nutné ho do pôdy dodať. Výsledky ukazujú, že hnojenie bórom pri základnom hnojení má lepší efekt na prezimovanie rastlín ako pri foliárnej aplikácii tohto prvku. Aby rastliny správne prezimovali, a na poli nám ostalo čo najviac jedincov, tak by do zimy mali vytvoriť min. 8 listov, 8 cm dlhý koreň a 8 mm široký koreňový kŕčok. Tento stav sa dá docieliť racionálnou výživou porastu.
Osivárske spoločnosti ponúkajú širokú škálu hybridov a línií odrôd pre všetky oblasti Slovenska. Pri výbere osiva je dôležitá rezistencia voči chorobám, ktoré môžu počas vegetácie významne znížiť úrodu. Pre oblasti, ktoré sú napádané zverou, sa odporúčajú trpasličie hybridy, pretože srdiečko ostáva nižšie pri zemi a je náročnejšie ho poškodiť. Osivá by mali byť namorené proti skočkám, ktoré dokážu novo založený porast úplne zničiť.
Sejba je najdôležitejšou operáciou, preto je výber správneho termínu veľmi dôležitý. Ideálny termín pre sejbu repky olejnej je od 20. augusta. Vysievame približne 2,5 – 4,0 kg semien na m², čo je 60 – 90 semien, aby po prezimovaní zostalo 30 – 80 rastlín na m² (optimálne 40 – 60). Najpoužívanejšia medziriadková vzdialenosť je 125 mm, prípadne 210 – 250 mm. Celková hustota zapojených jedincov nám priamo ovplyvní vetvenie rastlín.
Keďže žatva sa nám pomaličky blíži, radi by sme vám popriali úspešné zvládnutie tohto náročného obdobia a následné založenie nových porastov.
